Covid 19 je téma dňa, týždňa, mesiaca aj roka… Ale čo Covid 19 a naše nohy?

Nakoľko som si aj ja a celá moja rodina prešla nie ľahkým priebehom infekcie podelím sa o naše poznatky.

Symptóm ktorý sme mali všetci. A aj deti boleli hlavne bedrové kĺby, pociťovali bolesť kolien a zatuhnutie svalov.
Keď prešla horúčka, kĺby aj celé dolné končatiny sme cítili zatuhnuté… Najlepšie sa nám osvedčil (aj deťom aj dospelým) na bedrá uvoľňujúci cvik z jogy-warior I, kde pri každom výdychu sa svaly v oblasti bedrového kĺbu uvoľnili a “pustili” nás hlbšie (opakovali sme 5-6krat na každú stranu).

Lýtkové a zadné stehenné svaly sme uvoľňovali ako keď nám deti rýchlo rastú- sadli si ku stene chrbátom/zadkom čo najbližšie, nohy vystreli, podložili sme ruky pod zákolenie a hlavu držali v predklone, bradu sa snažili priblížiť k hrudníku a voľne dýchali…(jeden ťah treba držať tak 15s a opakovať 6x).
Alebo sme si ľahli na zem a nohy opreli o stenu, vystreli, postupne sme nohy viac približovali k zemi aby sa uvoľnovali aj svaly z vnútornej strany…v každej fáze aspoň tri hlboké nádychy a výdychy).
Je dôležité zhlboka dýchať aby sa ťah uvolniľ…

Takzvaný “Covid toe” a výsev kože si “vyslúžil” len môj manžel, svrbenie sa zlepšilo pri natieraní neparfumovaným hydratačným krémom. Našťastie to trvalo iba dva dni 💪🏼.

A k celkovému zvládnutiu karantény nám určite pomohli pri behaní hore-dole po schodoch, pri varení (bez čuchu a chuti- celkom ťažké mimochodom) nám určite pomohli kráľovné papúč Dr Luigi 🦶🏼👣🦵🏼

Bolia vášho školáka päty? Zakážte mu sladkosti a zbadáte rozdiel, radí odborníčka

Sťažuje sa váš malý tínedžer na boľavé päty? Nemusí to byť z tréningu ani zlých topánok. Stáva sa to chlapcom okolo desať, dvanásť rokov alebo aj budúcim baletkám. A podiatrička Denisa Mertl vie prečo. „Keď sa pozriete na röntgen detského chodidla, medzi jednotlivými kostičkami sú ešte medzery,“ vysvetľuje, čo bežne nevidno.

Deti rastú rýchlo. Niekedy sa kosti natiahnu za mesiac aj o tri centimetre. Svaly a šľachy sa však nedokážu dotiahnuť tak rýchlo. Achillova šľacha začne ťahať čiapočku, ktorá ešte nie je prirastená, a zadná časť päty popraská ako puzzle. V horších prípadoch vznikne doslova diera a noha sa musí zasadrovať,“ prekvapuje.

Sladkosti to horšia

Podľa odborníčky by deti mali v tomto období úplne vypustiť z jedálneho lístka sladkosti a sladené nápoje. Čím viac cukru konzumujú, tým pomalšie sa sval alebo šľacha dotiahnu k rastúcej kosti. A tým viac priberajú, čo zdravým kostiam tiež neprospieva.

Nepoužívajú šľachy

Ďalším problémom, ktorý môže vaše dieťa bolieť sú poskracované šľachy a nevyvinuté svaly na bežné pohybové funkcie. Vie vôbec, že ich má? Deti dnes nechodia pešo do školy, na krúžky, väčšinu vozia z časových dôvodov rodičia a svaly sa skracujú a skracujú. Ani ony by nemali zabúdať na pravidelný strečing. Keďže v bežnom živote majú čoraz menej pohybu.

Vie si čupnúť?

Až deväťdesiat percent dvanásťročných chlapcov si nedokáže čupnúť s nohami pri sebe a s pätami na zemi, opisuje svoje skúsenosti podiatrička Mertl. „Sú na špičkách a kolená ťahajú do strán. Môžu za to skrátené svaly.“ Stáva sa to aj deťom, ktoré športujú. Každú jednostrannú záťaž treba totiž kompenzovať.

Päty potrebujú odborníka

Či už začne bolieť päta vaše dieťa, alebo vás, vždy sa obráťte na odborníka. „Čím je problém chronickejší, tým náročnejšia je liečba. Ak prestanete na týždeň, dva športovať, bolesť sa zmenší, ale môžete si byť istí, že po čase sa opäť ohlási. Potom prídete k odborníkovi a liečba bude zdĺhavejšia,“ varuje podiatrička.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

Aké papuče sú vhodné pre deti? Môžu behať vaši škôlkári bosí?

Naháňate ustavične deti po byte s papučami, aby sa konečne obuli? Najmä u menších má behanie bez topánok význam.

Detské nohy určite potrebujú kvalitné papuče do škôlky. Čo však v prípade, keď chce vaša ratolesť behať po byte bosá? „Keď si predstavíte klasický domáci život detí, chvíľu sa hrajú na zemi, potom na gauči, prejdú opäť na koberec alebo vylezú na posteľ. Menia povrchy,“ vysvetľuje podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS. „Ak má dieťa chodidlo konštantne fixované v pevnej papuči a topánke, nemajú sa mu prečo prirodzene spevňovať šľachy v okolí členka. Práve preto, môže po dome pokojne behať bosé.“ Vhodné sú ponožky s protišmykovou úpravou, ktorý zabránia prípadným pádom. Behanie po rozličných povrchoch šľachy spevňuje.

Zbytočne vysoké?

Do škôlky však s pribalením papúč neváhajte. Pokiaľ vám ortopéd neodporučí inak, nemusí mať dieťa vysoké papuče. Horšie sa mu v nich bude sedieť na zemi. Deti si nemôžu sadnúť na nohy, lebo ich vysoké papučky tlačia. Potom musia nohy neprirodzene vytáčať do vonkajšej strany, čo nie je vhodné pre bedrové kĺby. „Vhodné sú papučky približne po členok s pevnou pätou. Podrážka môže byť mäkšia, aby sa mierne ohýbala,“ radí odborníčka. Zvoľte radšej prírodnejšie materiály. Vhodné sú textílie, z ktorých boli aj v minulosti vyrobené klasické detské papuče. Problémom nemusí byť ani mierne zvýšený opätok.

Ľahký materiál

Pre deti do škôlky sú vhodné papuče na zapínanie, tak sa ľahšie prispôsobia chodidlu. Môže ísť o pracku, šnurovanie alebo aspoň suchý zips. Aj u detí platí, že papuče musia byť kvalitné a pohodlné. Či už vaše ratolesti chodia do škôlky alebo školy, je vhodné, aby sa prezúvali. „Šesť, sedem hodín v jednej topánke znamená, že sa bude chodidlo potiť. Prezuvky sú vyrobené z ľahšieho materiálu a noha môže lepšie dýchať. Dnes nájdete aj obuv s perforovanými podrážkami, vďaka ktorým sa nohy nepotia,“ pridáva tip Denisa Mertl.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

STIAHNUTÉ SVALY MAJÚ AJ DETI. AKO IM POMÔCŤ?

Podľa podiatričky Denisy Mertl stiahnuté svaly často prekvapia deti už v predškolskom veku. Postačia však malé zmeny, aby sa správne natiahli. Pomôže im aj klasická detská hra.

Skrýva sa za tým nedostatok prirodzeného pohybu i nadmerné množstvo krúžkov. Ráno rodičia naložia deti do auta, odvezú ich do školy či do škôlky, popoludní ich odvezú na krúžok a domov. Tam si sadnú, učia sa, pozrú si televíziu alebo zahrajú počítačovú hru a idú spať.

„Vytrácajú sa prirodzené pohybové schémy, ako pešia chôdza, hra na preliezačkách. Mnohé krúžky sú navyše založené na jednostrannej záťaži. Deti tam dobehnú neskoro, lebo cestou bola zápcha, zmeškajú rozcvičku, prípadne tréner do hodiny strečing ani nezaradí,“ približuje prípady z praxe podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS.

Prechádzajte sa

„Ak si deti nenatiahnu svaly, nemajú ako relaxovať. Každý krúžok by sa mal končiť aspoň desaťminútovou upokojujúcou pasážou. Počas nej sa spomalí tep a deti si ponaťahujú svaly,“ vysvetľuje odborníčka. „Potom majú deti poskracované svaly a sú vykrivené. Hlavné svalové skupiny sa spevňujú najmä pri základných pohyboch ako chôdza, bicyklovanie. Niekedy je dlhšia prechádzka hodnotnejšia než tri druhy krúžkov.“ Aspoň cez víkend si naplánujte pravidelné prechádzky a spoločne sa prejdite vždy, keď je to možné. Veľkú výhodu majú domácnosti so psom, tam je pravidelná prechádzka nutnosť.

Zanevrieť nemusíte ani na krúžky. Pre mladšie deti sú vhodnejšie tie, ktoré sa zameriavajú na všeobecnú pohybovú prípravu, ako základy atletiky, gymnastiky, ale aj úvod do baletu. Vždy sa informujte u trénerov, ako vyzerá postupnosť športovej hodiny vášho dieťaťa. Otvorené hodiny pre rodičov sa postupne stávajú samozrejmosťou.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

AKO SPRÁVNE VYBERAŤ OBUV

Dnešná doba nám ponúka nekonečný výber topánok, tenisiek, šľapiek, sandálov a všakovakej inej trendovej obuvi, ktorá je práve „in“. Rodič sa v ňom doslova nevie „vysomáriť „ a častokrát sa stane, že po dlhom vyberaní siahne po kráse, ktorú uprednostní pred funkčnosťou. Povedzme si teda niečo o tom, ako správne vybrať obuv pre nás a naše deti.

Pokračovať v čítaní

PLOCHÉ NOHY

Ploché chodidlá dlhodobo trápia celé generácie populácie. Nie je však pravidlo, že plochá noha spôsobuje bolesti a problémy.

Veľa rodičov sa strachuje, keď ich malé ratolesti majú ploché nôžky. Toto je spôsobené tukovým vankúšom v detských chodidlách, ktoré ešte nemajú úplne vyvinuté kosti. Tuk umožňuje ochranu ešte nevyvinutým kostiam chodidla a zväčšuje plochu chodidla, čím umožňuje chodidlu väčšiu stabilitu.

Pokiaľ je na preventívnej prehliadke u pediatra poukázane na plochonožie, je potrebné sa začaťtento jav viac zaujímaťzobrať dieťa na odborné vyšetrenie, aj keď sa nesťažuje na bolesti.

biomechanického hľadiska môže plochonožie spôsobovať:

Bolesti členkových kĺbov, ktoré môžu vyžarovať pozdĺž holenných kostí, nielen v záťaži ale aj v kľude. Toto je spôsobené posunom členku smerom do vnútra. Veľa rodičov tento jav opisuje ako vpadnutý členok. V tomto postavení sa svaly v záťaži preťažujú, a preto sa deti môžu pri zvýšenej aktivite sťažovať na bolesti chodidiel, členkov a holenných kostí. Veľakrát sa bolesti prejavia aj v kľude a deti sa môžu budiť aj zo spánku. Vtedy fascie už neprekrvené a začnú bolieť. Bolesti sa nemusia prejavovať na oboch nohách, ale môžu sa prejaviť iba na jednej nohe.

Plochonožie môže spôsobovať u detí, ktoré športujú aj jednostranne preťaženie svalov. Najmä k členkový kĺb nie je v neutrálnom postavení a vpadnutie je väčšie na jednom chodidle ako na druhom. Tu svaly nepracujú rovnako na oboch dolných končatinách, čo spôsobí preťaženie na jednej nohe. Druhá naopak môže mat svalstvo mierne ochabnuté, lebo svaly nepracujú tak, ako by mali. Napríklad pri chlapcoch, ktorí hrajú futbal toto môže spôsobiť časté bolesti zadných stehenných svalov, triesel, alebo lýtkových svalov.

Nerovnomerne vpadnutie oboch členkov spôsobuje aj zosunutie panvy na jednu stranu. Pri takto dlhodobom postavení sa deti ale aj dospelí stážujú na bolesti krížovej časti chrbtice. U detí tento mierny posun panvy s kombináciou rýchleho rastu a zaťaženia, môže vyústiť do skoliotického držania tela až skoliózy. Skoliózaskoliotické držanie sa akokoľvek môže sekundárne vytvoriť aj ku skrátenej končatine.

Veľa rodičov často prichádza s tým, že ich deti šmatlú. Šmatlanie sa väčšinou prejavuje rotovaním predného chodidla do vnútra alebo do vonka (ako Charlie Chaplin) alebo aj zvýšenou rotáciou bedrového kĺbu. Spadnutím členku do vnútra, sa členok nemôže ohýbať tak ako by mal a preto si deti vytvoria kompenzáciu rotáciou. Inak by sa zakopávali, alebo by museli neprirodzene vysoko zdvíhať kolená.

Pri zvýšenej mobilite kĺbovhypermobilite sa chodidlá javia plochšie ako chodidlá detí bez zvýšenej mobility. Tu treba myslieť na to, že zvýšená kĺbová hybnosť umožní bočný profil chodidla zísť nižšie. Preto netreba porovnávať výšku pozdĺžnej klenby u deti s a bez zvýšenej hybnosti kĺbov.

DETI (252)

Tieto bolesti sa môžu veľa krát javiť ako veľmi závažné. Preto je potrebné vyhľadať odborníka ktorý podrobne dieťa vyšetrí. Pri vyšetrení sa zistí, či je tento biomechanický jav spôsobený svalovou dysbalanciou, nevhodným postavením kostí, alebo kombináciou oboch. Na základe vyšetrenia sa nastaví rehabilitačný program, predpis funkčných ortopedických vložiek na mieru. Následne je dôležite nielen poctivo nosiť predpísané ortopedické vložky, ale aj dôsledná rehabilitácia. Dôležitý je aj zdravý pohyb ako chôdza, lezenie na preliezkach a stromoch, bicyklovanie, čo podporí postupné spevňovanie svalov prirodzeným spôsobom.

Netreba zabúdať na správnu voľbu obuvi. Výhodou je ak je topánočka kotníková, čím zabezpečí dieťaťu lepšiu stabilitu pri chôdzi. Jemne vystužená päta topánky udrží pätu dieťaťa v anatomicky vhodnom postavení a tak zabezpečí plnohodnotnú funkciu svalov chodidla.

Podrážka by mala byť ohybná v prednej časti ( 1/3 z celkovej dĺžky podrážky) aby sa mohli voľne ohnúť palce pri zdvihnutí päty. Zadné 2/3 podrážky by mali byť pevnejšie aby spolu s vystuženou pätou dopomohli stabilite a vhodnej funkcií svalov.

O AUTOROVI
BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov.

>>>ČÍTAŤ VIAC