Covid 19 je téma dňa, týždňa, mesiaca aj roka… Ale čo Covid 19 a naše nohy?

Nakoľko som si aj ja a celá moja rodina prešla nie ľahkým priebehom infekcie podelím sa o naše poznatky.

Symptóm ktorý sme mali všetci. A aj deti boleli hlavne bedrové kĺby, pociťovali bolesť kolien a zatuhnutie svalov.
Keď prešla horúčka, kĺby aj celé dolné končatiny sme cítili zatuhnuté… Najlepšie sa nám osvedčil (aj deťom aj dospelým) na bedrá uvoľňujúci cvik z jogy-warior I, kde pri každom výdychu sa svaly v oblasti bedrového kĺbu uvoľnili a “pustili” nás hlbšie (opakovali sme 5-6krat na každú stranu).

Lýtkové a zadné stehenné svaly sme uvoľňovali ako keď nám deti rýchlo rastú- sadli si ku stene chrbátom/zadkom čo najbližšie, nohy vystreli, podložili sme ruky pod zákolenie a hlavu držali v predklone, bradu sa snažili priblížiť k hrudníku a voľne dýchali…(jeden ťah treba držať tak 15s a opakovať 6x).
Alebo sme si ľahli na zem a nohy opreli o stenu, vystreli, postupne sme nohy viac približovali k zemi aby sa uvoľnovali aj svaly z vnútornej strany…v každej fáze aspoň tri hlboké nádychy a výdychy).
Je dôležité zhlboka dýchať aby sa ťah uvolniľ…

Takzvaný “Covid toe” a výsev kože si “vyslúžil” len môj manžel, svrbenie sa zlepšilo pri natieraní neparfumovaným hydratačným krémom. Našťastie to trvalo iba dva dni 💪🏼.

A k celkovému zvládnutiu karantény nám určite pomohli pri behaní hore-dole po schodoch, pri varení (bez čuchu a chuti- celkom ťažké mimochodom) nám určite pomohli kráľovné papúč Dr Luigi 🦶🏼👣🦵🏼

Sedí vám sukňa nakrivo? Dajte si skontrolovať chodidlá, radí podologička

Prečo z nôh bolieva aj chrbát či hlava, ako môže vzniknúť plochá noha a čo o vás prezradia chodidlá? Pýtali sme sa odborníčky na podológiu BSc (Hons) Denisy Mertl, MChS, z kliniky celostnej medicíny v Bratislave.

Na chodidlá, hoci nás nosia celý život, dosť často zabúdame. Možno preto, lebo na rozdiel od rúk sú schované v topánkach a nemáme ich stále na očiach. Vôbec si to však nezaslúžia.

Môžu deformované chodidlá spôsobiť aj skoliózu alebo posun platničiek?

Je to veľmi individuálne. Niekedy nemusí ísť o skoliózu, ale iba o skoliotické držanie, ktoré si človek s deformovanými chodidlami vypestuje. Platničky sa môžu vysunúť z viacerých dôvodov, jedným z riešení môžu byť funkčné ortopedické vložky. Vyrábajú sa na mieru po predchádzajúcom biomechanickom vyšetrení. Zisťujeme funkčnosť nôh v pokoji i v pohybe, ako chodíte, ako stojíte, čo urobí so svalmi záťaž, ako držíte plecia, v akej polohe sú bedrové kĺby a tak ďalej. Veľa ťažkostí primárne ústi od nôh, to, či je problém hore v chrbtici alebo v chodidlách, ukáže až vyšetrenie.

Čo prezradí, že chodidlá a potom aj chrbtica nemusia byť celkom v poriadku?

Napríklad väčšmi zošúchané nohavice iba na jednej strane alebo opätok iba na jednej topánke. Ženy väčšinou hovoria, že majú stále nakrivo sukňu a akokoľvek sa ju snažia dorovnať, nepodarí sa im to. Alebo sa im na jednej strane stále posúvajú nohavičky. Muž príde skôr s tým, že jemu sa to síce nezdá, ale žena alebo mama mu hovoria, že čudne chodí.

Aké cvičenie je najlepšie pre chodidlá?

Štýlov je veľa, väčšinou najviac pomôže špirálová dynamika. Cviky smerujú do hĺbky tela, k úponom, väzom, ku kostiam, kĺbom i k svalom, čo pomáha vyrovnávať nerovnováhu, chodidlá sa dostávajú do lepšej anatomickej pozície. Výbornou pomôckou je aj propriofoot, doštičky, ktoré aktivujú plôšky chodidiel.

Pomôže takéto cvičenie zlepšiť aj nerovnováhu svalov na chrbtici?

Úplne asi nie, ale mnohé napraviť môžete.

Vložky, ktoré klientom vyrobíte, rozhýbu vnútorné svalstvo a menia aj dlhoročné zlé pohybové návyky. Nebolí potom s nimi chodiť?

Bolí a veľmi, no každého vždy hneď na začiatku na to pripravím a predostriem ten najhorší scenár. Obyčajne vložky po dvoch týždňoch vyhodia, ale potom ich znova začnú nosiť.

Bolia, ale pomôžu

Funkčné vložky vyrobené na mieru rozložia hmotnosť tela na celú plochu chodidiel. Pomáhajú pri spadnutej klenbe, ale aj pri zlom držaní tela, bolestiach chrbtice, kolien, bedrových kĺbov, skrátenej achilovke či pri vbočených palcoch. Zlepšia pohyb chodidla a pomáhajú upraviť držanie tela.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

Leňošenie, pohyb i šoférovanie musíte kompenzovať

Myslíte si, že strečing je len pre športovcov? Spomeňte si, ako ste sedeli v práci alebo na ktorom boku ste spali. Áno, aj z toho vás môže bolieť koleno.

Nech robíte čokoľvek, jednu stranu vždy zaťažujete väčšmi než druhú. Výsledkom sú skrátené svaly, ktoré časom vyústia do bolestí chrbta, migrén, ale aj do zranení. Strečing by mal patriť k pravidelným rituálom. „Veľkej záťaži sú bežne vystavené nohy. Ak si ich cielene nenatiahnete, postupne môže začať rotovať panva. Na tento pohyb nadviažu pletence vzpriamovačov chrbta. Problém sa jednoducho reťazí a zväčšuje,“ približuje podiatrička Denisa Mertl.

Zvlášť dôsledne by ste si mali kompenzovať záťaž strečingom, ak si po práci doprajete nejaký šport. Prívrženci pilatesu či jogy sú vo výhode. Pri nich je natiahnutie a kompenzácia pevnou súčasťou hodiny.

Muži, pozor

Horšie sú na tom rekreační futbalisti a basketbalisti. „Väčšina mužov sa vyberie športovať raz do týždňa. Ak sedia v kancelárii či za volantom, šľachy dolných končatín majú prirodzene skrátené. Tie o to väčšmi trpia pri dopadoch na tvrdší povrch. V tomto prípade strečing nikdy nezanedbávajte. Mali by ste mu dokonca venovať viac pozornosti a doplniť ho správnou obuvou. V hale nikdy nehrajte v bežných teniskách!“ varuje podiatrička. Vyberajte si zásadne tenisky na sálové športy.

Nečakajte na krívanie

Bolesti, ktorú spôsobili stiahnuté svaly alebo šľachy, môžete predchádzať. Najjednoduchšie dôkladným strečingom. „Na fyzioterapeuta sa obráťte, keď po aktivite, napríklad po dlhšej prechádzke, cítite, že vám tuhne jedna strana chrbta, máte pocit ťahu v jednej nohe, prípadne vás prekvapí väčšia svalová horúčka. Fyzioterapeut alebo rehabilitačný tréner vám ukážu cielený strečing či posilňovacie cvičenia,“ upozorňuje odborníčka. Skrátené svalstvo môže odborník uvoľniť mäkkými masážnymi technikami a naučí vás strečovať.

Keď sedíte

„Drvivú časť dňa trávite v práci. Ak máte počítač priamo pred sebou, je to v poriadku. Často však býva monitor natočený doprava alebo doľava. Deje sa tak každý deň, mnoho rokov. Na strane, na ktorú rotujete, sa svaly chrbta stiahnu,“ vysvetľuje podiatrička Denisa Mertl, aké potrebné sú v práci prestávky, počas ktorých sa postavíte a natiahnete.

„Strečing zamerajte viac na tú stranu, na ktorú ste častejšie vykrútení.“ Alebo si prekladáte jednu nohu cez druhú? Aj to je spôsob, akým si preťažujete buď pravú alebo ľavú stranu tela.

Keď ležíte

Kompenzovať by ste mali aj obyčajné vylihovanie pred televízorom. Je to zdanlivo bezvýznamná činnosť, ale keď ju robíte dve, tri hodiny každý deň a ľahnete si vždy na tú istú stranu, už je to pre telo dôležité. Meňte polohy pred obrazovkou a pekne sa pár minút naťahujte. Rozcvičku si vyžaduje aj spánok, či už na bruchu, alebo na chrbte.

„Pri pozícii na bruchu mnohí krčia pod seba nohu a panva sa na jednej strane vyťahuje vyššie. Je pochopiteľné, že ráno sa zobudíte dolámaní,“ radí odborníčka. Podobne ako pri spánku na boku, keď trpia bedrové kĺby a z nich krížová oblasť chrbta. Ak spíte na boku, od ťahania či pálenia v bedrovej oblasti vás môže zachrániť vankúš medzi kolenami. Spíte na bruchu s pokrčenou nohou? Podložte si pod nohu, ktorú nekrčíte, malý vankúš.

Keď vstanete

Na jemné natiahnutie by ste si mali nájsť chvíľu každé ráno. Postačí si sadnúť na okraj postele, zvesiť nohy a jemnými úklonmi či predklonmi rozhýbať plecia a krčnú chrbticu. Pohyby musia byť jemné. Do krajných pozícií by ste sa nemali dostať cez výraznú bolesť. Rovnako by napríklad vaše predklony nemal nikto dotláčať. Skončite v pozícii, do ktorej vás pustí telo. Tam sa zastavte a dýchajte, aspoň päť- až desaťkrát. Ak sa dostanete rýchlo do krajnej pozície, iba čo si natrhnete sval alebo šľachu.

Nielen pre šoférov

Ak si prekladáte nohu cez nohu, dajte si medzi kolená loptičku. Pod stolom vám ju nikto neuvidí a vždy, keď si budete chcieť nohu podvedome preložiť, loptička spadne a to vás zastaví v pohybe. Bude trvať týždeň, dva, kým si mozog zvykne na to, aby ste to nerobili, ale potom si to zapíše a je po zlozvyku. Malý trik môže pomôcť aj šoférom, ktorí trávia väčšinu dňa za volantom. Tú stranu zadku, ktorú máte zdvihnutú, si podložte poskladaným uterákom – závisí od ruky, ktorú máte navrchu volantu.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

Naučte sa správne striedať topánky, ušetríte si bolesť

Ploché nohy a spadnutá pozdĺžna klenba môžu byť genetickou záležitosťou, no častejšie si ju vypestujete sami.

Pozdĺžna klenba reaguje na hmotnosť citlivejšie než priečna. „Problém súvisí s postavením pätovej kosti, ktorá sa preklopí dovnútra. Klenba by tam aj bola, ale kosť by sme museli natočiť naspäť. V tomto prípade možno ani tak nepotrebujete ortopedické vložky, skôr topánky s pevnou pätou. Tá nedovolí, aby päta pri chôdzi spadla,“ konštatuje podiatrička Denisa Mertl.

Genetika či nevedomosť?

Kým začnete riešiť nohy svojich detí, pozerajte sa na zvyšok rodiny. Ak majú otcovia či dedkovia plochú nohu, nemôžete u dieťaťa počítať s dokonalou klenbou. Problémom môžu byť aj tenučké podrážky, z ktorých vás až páli podrážka. Ak sa chcete ťažkostí vyvarovať, aj pri výbere sandálov dbajte na to, aby ste mali spevnenú aspoň pätu. Dôležité je striedať výšku podpätku, nízky s vyšším. Neplatí to len pre lodičky a dámy.

Aké máte tenisky?

„Aj niektorá športová obuv má skutočne vysokú pätu. Keď tieto topánky vymeníte, potom chvíľu akoby hopkáte. Snažte sa vždy vyberať obuv podľa činnosti, ktorej sa idete venovať. Rovné sandáliky alebo našuchovačky si zoberte, keď idete na kávu do blízkeho podniku. Na behanie po obchodoch sú vhodné vzdušné tenisky. Aj tak je vo väčšine centier pustená klimatizácia,“ radí odborníčka, ktorá už vyladila stovky chodidiel.

Bolesť sa vyplazí

Ak situáciu neriešite, ťažkosti môžu ísť vyššie. „Najskôr sa ozve píšťala, potom sa objaví bolesť kolena, bedrového kĺbu, ale veľakrát aj krížovej časti chrbtice, ktorá je spojená s nohami. Krčná chrbtica síce nemá také spojenie, ale v ojedinelých prípadoch sa bolesť môže objaviť aj v tejto časti. Z kompenzačného držania tela sa môžu potom objaviť bolesti hlavy,“ vypočítava odborníčka pribúdajúce problémy. Riešením ťažkostí sú ortopedické vložky.

Šup do topánok

Hoci odborníci často počúvajú protesty od svojich pacientov, ortopedické vložky sa skutočne zmestia do každej topánky. Po výstelke by ste mali siahnuť aj vtedy, keď nemáte problémy, ale máte baleríny s tenkou podrážkou. Stlmí nárazy pri chôdzi. Pri problémoch so spadnutou klenbou a s plochou nohou sú však vložky nutnosťou takmer v každej obuvi.

Dnes sú dokonca aj značky, ktoré dávajú originálnu stielku na suchý zips a pri problémoch s chodidlom ju stačí vybrať a vložiť do topánky tú svoju. Na začiatku môžete pociťovať aj miernu bolesť, ale ak vydržíte, stav chodidla sa určite vylepší. Funkčné vložky vám urobia na mieru. Do letných sandálikov sú vhodné nenápadnejšie trojštvrťové vložky.

Striedajte topánky

Na každú aktivitu sú vytvorené vhodné topánky. Naučte sa správne striedať šľapky, sandále, tenisky, lodičky, mokasíny. Platí to aj pre všetky voľnočasové aktivity. Na dlhej prechádzke v meste v šľapkách s tenučkou podrážkou vás nebude bolieť len pozdĺžna klenba. „Najskôr trpia nohy. Potom začnete pociťovať celkovú únavu. Podvedome sa budete snažiť nájsť pozíciu, aby vás nebolel chrbát. Skončíte s preťaženým svalstvom,“ hovorí Denisa Mertl o následkoch.

Rozcvičte to

Šľacha, ktorá umožňuje dostať sa na špičku a udržať sa tam, ťahá nahor aj pätovú kosť. Ak chcete, aby mali chodidlá vo forme vaše deti, prihláste ich na baletnú prípravu. Stačí len rok, dva, kým sa chodidlo spevní. U štvor- až päťročných detí najlepšie vidieť progres. Nasledujúce prepínanie chodidla na balete už nie je najzdravšie.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

Bolia vášho školáka päty? Zakážte mu sladkosti a zbadáte rozdiel, radí odborníčka

Sťažuje sa váš malý tínedžer na boľavé päty? Nemusí to byť z tréningu ani zlých topánok. Stáva sa to chlapcom okolo desať, dvanásť rokov alebo aj budúcim baletkám. A podiatrička Denisa Mertl vie prečo. „Keď sa pozriete na röntgen detského chodidla, medzi jednotlivými kostičkami sú ešte medzery,“ vysvetľuje, čo bežne nevidno.

Deti rastú rýchlo. Niekedy sa kosti natiahnu za mesiac aj o tri centimetre. Svaly a šľachy sa však nedokážu dotiahnuť tak rýchlo. Achillova šľacha začne ťahať čiapočku, ktorá ešte nie je prirastená, a zadná časť päty popraská ako puzzle. V horších prípadoch vznikne doslova diera a noha sa musí zasadrovať,“ prekvapuje.

Sladkosti to horšia

Podľa odborníčky by deti mali v tomto období úplne vypustiť z jedálneho lístka sladkosti a sladené nápoje. Čím viac cukru konzumujú, tým pomalšie sa sval alebo šľacha dotiahnu k rastúcej kosti. A tým viac priberajú, čo zdravým kostiam tiež neprospieva.

Nepoužívajú šľachy

Ďalším problémom, ktorý môže vaše dieťa bolieť sú poskracované šľachy a nevyvinuté svaly na bežné pohybové funkcie. Vie vôbec, že ich má? Deti dnes nechodia pešo do školy, na krúžky, väčšinu vozia z časových dôvodov rodičia a svaly sa skracujú a skracujú. Ani ony by nemali zabúdať na pravidelný strečing. Keďže v bežnom živote majú čoraz menej pohybu.

Vie si čupnúť?

Až deväťdesiat percent dvanásťročných chlapcov si nedokáže čupnúť s nohami pri sebe a s pätami na zemi, opisuje svoje skúsenosti podiatrička Mertl. „Sú na špičkách a kolená ťahajú do strán. Môžu za to skrátené svaly.“ Stáva sa to aj deťom, ktoré športujú. Každú jednostrannú záťaž treba totiž kompenzovať.

Päty potrebujú odborníka

Či už začne bolieť päta vaše dieťa, alebo vás, vždy sa obráťte na odborníka. „Čím je problém chronickejší, tým náročnejšia je liečba. Ak prestanete na týždeň, dva športovať, bolesť sa zmenší, ale môžete si byť istí, že po čase sa opäť ohlási. Potom prídete k odborníkovi a liečba bude zdĺhavejšia,“ varuje podiatrička.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

Aké papuče sú vhodné pre deti? Môžu behať vaši škôlkári bosí?

Naháňate ustavične deti po byte s papučami, aby sa konečne obuli? Najmä u menších má behanie bez topánok význam.

Detské nohy určite potrebujú kvalitné papuče do škôlky. Čo však v prípade, keď chce vaša ratolesť behať po byte bosá? „Keď si predstavíte klasický domáci život detí, chvíľu sa hrajú na zemi, potom na gauči, prejdú opäť na koberec alebo vylezú na posteľ. Menia povrchy,“ vysvetľuje podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS. „Ak má dieťa chodidlo konštantne fixované v pevnej papuči a topánke, nemajú sa mu prečo prirodzene spevňovať šľachy v okolí členka. Práve preto, môže po dome pokojne behať bosé.“ Vhodné sú ponožky s protišmykovou úpravou, ktorý zabránia prípadným pádom. Behanie po rozličných povrchoch šľachy spevňuje.

Zbytočne vysoké?

Do škôlky však s pribalením papúč neváhajte. Pokiaľ vám ortopéd neodporučí inak, nemusí mať dieťa vysoké papuče. Horšie sa mu v nich bude sedieť na zemi. Deti si nemôžu sadnúť na nohy, lebo ich vysoké papučky tlačia. Potom musia nohy neprirodzene vytáčať do vonkajšej strany, čo nie je vhodné pre bedrové kĺby. „Vhodné sú papučky približne po členok s pevnou pätou. Podrážka môže byť mäkšia, aby sa mierne ohýbala,“ radí odborníčka. Zvoľte radšej prírodnejšie materiály. Vhodné sú textílie, z ktorých boli aj v minulosti vyrobené klasické detské papuče. Problémom nemusí byť ani mierne zvýšený opätok.

Ľahký materiál

Pre deti do škôlky sú vhodné papuče na zapínanie, tak sa ľahšie prispôsobia chodidlu. Môže ísť o pracku, šnurovanie alebo aspoň suchý zips. Aj u detí platí, že papuče musia byť kvalitné a pohodlné. Či už vaše ratolesti chodia do škôlky alebo školy, je vhodné, aby sa prezúvali. „Šesť, sedem hodín v jednej topánke znamená, že sa bude chodidlo potiť. Prezuvky sú vyrobené z ľahšieho materiálu a noha môže lepšie dýchať. Dnes nájdete aj obuv s perforovanými podrážkami, vďaka ktorým sa nohy nepotia,“ pridáva tip Denisa Mertl.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

Nezmestíte sa do obľúbených topánok? 5 boľavých príčin, prečo máte širšiu nohu

Oslávili ste 25 rokov? To je totiž vek, kedy sa začne chodidlo rozširovať. Ako tento nepríjemný proces spomaliť a udržať si chodidlo vo forme?

Spadnutá priečna klenba má veľmi nepríjemné následky. „Utláča totiž nervové zakončenia, ktoré prechádzajú pomedzi malé prstové kostičky. To spôsobuje ostrú, bodavú bolesť, ktorá vystreľuje a migruje od chodidla poza koleno,“ vysvetľuje podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS. „S prepadnutou priečnou klenbou sa zároveň rozširuje chodidlo.“ Priečna klenba prirodzene padá približne od dvadsaťpäťky. Niekedy jej však výrazne pomôžete. Dnes sa dokonca začína pokles u detí do desať rokov. Proces však možno spomaliť. Za ťažkosťami sa môže skrývať aj vaša lenivosť.

Priveľa voľnosti

Hoci sa za hlavného vinníka spadnutej priečnej klenby často považuje vysoká hmotnosť, nie je to celkom tak. Jednou z príčin je zle zvolená obuv. Platí to najmä v prípade, keď pričasto nosíte voľnejšie, prípadne len našuchovacie topánky. „Chodidlo nemá stabilitu, pohybuje sa v topánke a prsty sa bránia a podvedome zadrapujú. Potom sa sťahujú flektory a priečna klenba sa prepadáva,“ približuje ťažkosti s klenbou odborníčka Denisa Mertl.

Náročné tehotenstvo

Dôležitú úlohu pri spadnutí priečnej klenby však zohrávajú i výrazné hormonálne výkyvy. Vzťahujú sa na obdobie tehotenstva, menopauzy, ale môžu súvisieť aj s ochoreniami štítnej žľazy. „Keď sa telo pripravuje na pôrod, tkanivá mäknú a to sa deje aj s chrupavkami medzi kostičkami na nohách. Ak navyše chodíte počas tehotenstva naboso, priečna klenba nemá žiadny podklad a padá,“ objasňuje podiatrička. „Bez problémov môžete aj v tomto období radšej nosiť ortopedické šľapky.“

Zašnurujte sa

Do spadnutej priečnej klenby však môžu vyústiť aj ťažkosti s haluxom. Vybočený kĺb tlačí na druhý a tretí prst, ktoré získajú kladivkový tvar, a tak sa automaticky zníži priečna klenba. Práve šnurovacie topánky, prípadne obuv, ktorú bude na chodidle držať aj nastaviteľný remienok, priečna klenba ocení vždy. Takže nenechajte vyhrať lenivosť a v obchode uprednostnite topánky so šnurovaním. Prevencia sa skutočne oplatí, lebo v dospelosti ju prirodzene nezdvihne žiadne cvičenie.

Pomáhajú platničky

Zdvíhanie vreckoviek, prekladanie kamienkov či ceruziek nohou, to sú základné cviky na vylepšenie spadnutej priečnej klenby. Výrazný efekt má však len u detí. Ideálne je, ak sa problém vyrieši do desať rokov. „Dospelý človek si nemôže priečnu klenbu vycvičiť. Vďaka tréningu nebude predná časť stuhnutá, rozhýbe sa, zlepší sa motorika, hybnosť, ale priečnu klenbu si opäť nevytvoríte,“ varuje Denisa Mertl. „Vytvoriť sa môže len umelo pomocou titánových klinov alebo platničiek. Väčšinou sa to rieši v rámci operácie haluxov. Platničky sa uchytia a vytvoria umelú priečnu klenbu.“

Ľahšie do topánok

Priečnu klenbu vám pomôže trochu zdvihnúť aj ortopedická vložka alebo výstelka. Určite sa nezdvihne do ideálnej výšky, ale aj malý posun pomôže uvoľniť okolité štruktúry. Dnes nájdete aj výrobcov topánok, ktorí si na stielkach dajú skutočne záležať. „Niektoré značky ponúkajú špeciálne stielky, ktorých cena sa pohybuje okolo desať eur a dáte si ich do ktorejkoľvek topánky. Je urobená tak, že chodidlo sa aj napriek spadnutej priečnej klenbe zúži a lepšie vkĺzne do topánky,“ pridáva tip odborníčka. Pri vážnejších ťažkostiach, keď už bolesť vystreľuje nahor, navštívte odborníka, ktorý vám poradí a predpíše ortopedické vložky na mieru.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

KEĎ BEH BOLÍ: TENISKY SI TREBA KUPOVAŤ POOBEDE

Až pravidelný tréning odhalí, či beháte v správnej obuvi. Ozýva sa koleno? Môže sa za tým skrývať plochá noha, ale i slabý sedací sval.

Znepríjemňujú vám beh bolesti? Máte správnu techniku, ale stále si neviete športovanie vychutnať? Skontrolujte, čo máte obuté. Pravidelný beh si vyžaduje kvalitné tenisky. Neorientujte sa podľa značky, ale podľa toho, aký máte v teniskách pocit. Na čo treba myslieť pri kúpe správnej bežeckej obuvi? A prečo vás môže bolieť koleno aj pri oslabenom sedacom svale?

Každá noha je iná

„Každý má svoju architektoniku chodidla. Niekto ho má široké, iný úzke. Niekomu trčí prst, inému nie… Niekedy vás aj môže bolievať hlava len preto, lebo máte ploché nohy a nič s tým nerobíte. Chodidlá sú jedinečné. Nemožno odporučiť jednu, dve športové značky ako vhodnú obuv pre každého,“ vysvetľuje telovýchovná lekárka MUDr. Alena Urvayová. „Pri výbere bežeckých tenisiek treba zohľadniť dve základné veci. Kresbu chodidla a povrch, po ktorom budete najčastejšie behať.“ Žiadne tenisky nie sú univerzálne. Jedny sú určené na trekking, druhé na chodenie po meste, iné na behanie po betóne.

O pol čísla väčšia

Bežeckú obuv si choďte kupovať radšej popoludní. „Je to vhodnejšie, lebo v tom čase je už chodidlo trochu naliate. Vďaka tomu si nekúpite menšiu tenisku,“ približuje spôsob výberu podologička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS. „Bežecká obuv by mala byť asi o pol čísla väčšia, aby malo chodidlo priestor. Šnúrky v posledných dvoch dierkach si zaviažte pevnejšie. Tak bude členok lepšie fixovaný v pätovom ukotvení.“ Chodidlo sa vám nemôže pri behu v teniske pohybovať. Ak sa začne posúvať, prsty budú narážať do prednej časti. „Väčšinou na nich potom vznikne podliatina a zídu vám nechty,“ upozorňuje podologička.

Začnite od ponožky

Pri výbere bežeckých tenisiek zohľadnite aj materiál. Ak plánujete behať celoročne, kúpte si dva páry. Letné mesiace si vyžadujú ľahšiu, vzdušnú tenisku. „V chladnejšom počasí musí byť teplejšia a trochu pevnejšia. Noha by sa však v nej nemala potiť,“ hovorí telovýchovná lekárka. „Ideálna je kožená, tvarovaná a trochu voľná.“ Všetky pozitívne vlastnosti tenisky, môžu ešte podporiť aj ponožky. Vo všeobecnosti sú vhodné funkčné ponožky s obsahom elastanu. Vďaka nemu sa výborne prispôsobia chodidlu. Ponožky z bavlny sa zvyčajne roztiahnu a zošmyknú sa do tenisky. Ich zhúžvanie v topánke sa môže skončiť bolestivými pľuzgiermi. Ak sa vám nohy výraznejšie potia, voľte ponožky s dostatočnou nasiakavou schopnosťou. Poobzerajte sa po výrobkoch s obsahom bambusu.

Preštudujte stopu

U bežcov trpia nielen kolenné, ale i bedrové kĺby. „Vydržia veľa, ale hovorí sa, že zbierajú neduhy krčnej chrbtice i plochých nôh,“ objasňuje telovýchovná lekárka. „Ak nemáte vhodnú obuv, otrasy sú výraznejšie. Dôležitá je, samozrejme, aj správna technika. Pomôže vám to, keď si naštudujete nášľap. Využite dovolenku a piesočné pláže. Prebehnite sa naboso, piesok povolí a zanecháte na ňom krásnu stopu. Podľa nej zistíte, kde máte väčšiu a kde prípadne menšiu priehlbinu. Odhalíte, či podvedome nehľadáte úľavové polohy. Každý kĺb má svoj základný pohybový vzorec, keď ho dodržíte, bolesť nepríde.“ Ak napríklad našľapujete na vonkajšiu stranu chodidla, časom hrozí stresová zlomenina vonkajších kostičiek. Po pár rokoch zlého našľapovania stačí silnejšie dupnúť a zlomenina je na svete.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

zdroj https://www.pluska.sk/izdravie/

STIAHNUTÉ SVALY MAJÚ AJ DETI. AKO IM POMÔCŤ?

Podľa podiatričky Denisy Mertl stiahnuté svaly často prekvapia deti už v predškolskom veku. Postačia však malé zmeny, aby sa správne natiahli. Pomôže im aj klasická detská hra.

Skrýva sa za tým nedostatok prirodzeného pohybu i nadmerné množstvo krúžkov. Ráno rodičia naložia deti do auta, odvezú ich do školy či do škôlky, popoludní ich odvezú na krúžok a domov. Tam si sadnú, učia sa, pozrú si televíziu alebo zahrajú počítačovú hru a idú spať.

„Vytrácajú sa prirodzené pohybové schémy, ako pešia chôdza, hra na preliezačkách. Mnohé krúžky sú navyše založené na jednostrannej záťaži. Deti tam dobehnú neskoro, lebo cestou bola zápcha, zmeškajú rozcvičku, prípadne tréner do hodiny strečing ani nezaradí,“ približuje prípady z praxe podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS.

Prechádzajte sa

„Ak si deti nenatiahnu svaly, nemajú ako relaxovať. Každý krúžok by sa mal končiť aspoň desaťminútovou upokojujúcou pasážou. Počas nej sa spomalí tep a deti si ponaťahujú svaly,“ vysvetľuje odborníčka. „Potom majú deti poskracované svaly a sú vykrivené. Hlavné svalové skupiny sa spevňujú najmä pri základných pohyboch ako chôdza, bicyklovanie. Niekedy je dlhšia prechádzka hodnotnejšia než tri druhy krúžkov.“ Aspoň cez víkend si naplánujte pravidelné prechádzky a spoločne sa prejdite vždy, keď je to možné. Veľkú výhodu majú domácnosti so psom, tam je pravidelná prechádzka nutnosť.

Zanevrieť nemusíte ani na krúžky. Pre mladšie deti sú vhodnejšie tie, ktoré sa zameriavajú na všeobecnú pohybovú prípravu, ako základy atletiky, gymnastiky, ale aj úvod do baletu. Vždy sa informujte u trénerov, ako vyzerá postupnosť športovej hodiny vášho dieťaťa. Otvorené hodiny pre rodičov sa postupne stávajú samozrejmosťou.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC

POTREBUJETE VLOŽKU DO TOPÁNKY? Chodidlo sa môže hlásiť bolesťami krížov i v kolene

Správna ortopedická vložka pomôže vyrovnať jednostrannú záťaž, vylepší ploché nohy, ale pomôže aj po operáciách chrbta či kolena. Musíte jej však pomôcť.

Problémy sa prejavia skôr u aktívneho, hoci aj rekreačného športovca, ako u toho, kto sa len kde-tu vyberie na prechádzku. „Existuje napríklad typ chodidiel, pri ktorých sa problém neprejaví, kým nezačnete športovať. Dovtedy možno majú ľudia len trochu viac zošliapané topánky a to si bežne nevšímajú,“vysvetľuje podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl, MChS. „Rovnako sa neprejavuje ani nerovnomernosť dĺžky končatiny. Niekedy stačí 5 či 6 milimetrov a už to začnete pociťovať, u iného to musí byť až centimetrový rozdiel. Medzi prvé príznaky v tomto prípade patrí, že budete pociťovať ťah a zvláštnu tupú bolesť v oblasti krížov.“

Pri športe i po operácii

Ortopedická vložka vám pomôže aj pri problémoch s pozdĺžnou klenbou, ktoré najčastejšie vyústia do plochej nohy. Problémy sa môžu rovnako ohlásiť bolesťami v krížovej časti chrbtice, ale aj v členku, píšťale alebo v kolene. Práve správna vložka pomôže kostiam, aby boli v lepšom postavení. Svaly tak budú fungovať tak, ako majú, rýchlejšie sa spevnia a vytvorí sa viditeľná klenba.

„Ortopedické vložky pomáhajú aj pacientom po artroskopii kolena. Používajú sa na zlepšenie hybnosti a tlmenie nárazu. Z rovnakého dôvodu sa využívajú aj po neurologických operáciách chrbtice. Vtedy zjemňujú tlak v stavcových častiach,“vymenúva odborníčka. „Športovci často využívajú ortopedické vložky pri bolestiach z preťaženia.“ Výbornou pomôckou môžu byť aj po niektorých úrazoch. Pomôžu vám rýchlejšie sa vrátiť do bežného i aktívneho života. Aby ste však pocítili všetky pozitívne účinky, musíte mať ortopedické vložky vyrobené na mieru.

Posvietia si na uhly

Ak sa objaví problém, podiatrička sa nepozerá iba na chodidlo. Skontroluje fungovanie celého tela od končatín cez chrbát. Odborníčka vám napríklad zmeria uhly postavenia kolenných či bedrových kĺbov, členkov, ale i rotáciu panvy. Výbornými pomôckami sú diagnostické prístroje, ktoré kontrolujú celkovú biomechaniku. „Kontrolujeme chôdzu na bežiacom páse alebo na integrovanej plošine. Diagnostické prístroje majú napríklad zadné a bočné kamery, ktoré vás snímajú z každej strany,“ približuje diagnostiku Denisa Mertl.

„Z vyšetrenia urobíme fotografie, systém môže odmerať spomínané uhly kolenných kĺbov.“ Na základe tohto druhu diagnostiky sa ortopedická vložka vytvára oveľa jednoduchšie. Dôležité je, aby sa nielen chodidlo, ale aj všetky kĺby, ktoré s problémom súvisia, dostali do neutrálneho postavenia. Bežnejšie však riešia ortopedické vložky technici, ktorí na základe odporúčania ortopéda naskenujú chodidlo. Systém údaje vyhodnotí a podľa toho sa vyrobí vložka.

Hľadá sa príčina

Niektoré obmedzenia vznikajú aj výberom materiálu, ktorý sa využíva pri výrobe. U nás sa väčšina vyrába z etylvinylacetátu. Je však príliš hrubý a takáto vložka sa s ťažkosťami zmestí do inej topánky, ako je robustná teniska. Nájdete však aj pracoviská, ktoré vyrábajú ortopedické vložky na mieru z ľahších materiálov. Ideálny je takzvaný dvojdimenzionálny materiál z uhlíkových vláken. Je ľahký, tenký a možno ho ideálne tvarovať. Najmä športovci by mali diagnostike chodidla venovať väčšiu pozornosť. Riešenie ťažkostí neznamená, že si do topánky dáte len vložku. „Počas komplexnejšieho, biomechanického vyšetrenia zistíme, prečo bolesť vznikla. Postupne sa snažíme odstrániť prvotnú príčinu problému. Ortopedická vložka napríklad pomôže športovcovi zostať v tréningovom procese a nešportovcom lepšie zvládať každodenný život,“ vysvetľuje podiatrička.

Zlepšite účinok

„Veľa možno dosiahnuť kompenzačnými cvičeniami, uvoľneniami. Nastupujú aj podporné terapie ako masáže, akupunktúra na uvoľnenie svalstva. Ak je tam prítomný zápal, využíva sa na podpornú liečbu laser alebo rázová vlna.“ Ak raz siahnete po ortopedickej vložke, neznamená to ešte, že ju musíte nosiť po zvyšok života. V mnohých prípadoch stačí aktívna spolupráca na odstránení primárneho problému a o rok, dva môžete ortopedickú vložku z topánky vybrať. Aj odvykanie od ich nosenia však musí byť postupné. Bezbolestný stav vám pomôže udržať i pravidelné cielené cvičenie.

O AUTOROVI BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov. >>>ČÍTAŤ VIAC