Deti

ZAČÍNAME CHODIŤ

Podiatria je obor medicíny, ktorý sa zaoberá diagnostikou problémov spojených s dolnými končatinami a chodidlami. Komplexne sa zameriava na biomechaniku pohybu, dermatologickú, neurologickú a podopediatrickú oblasť dolných končatín a chodidiel.

Každý z nás to pozná, malé chutné detské chodidielka, z ktorých si robíme otlačky a sadrové odliatky na pripomenutie, že kedysi dávno bol tento skoro dospelý človek taký maličký.  Bábätkovské chodidlá sú obdivované od prvých chvíľ, no nie len preto je dôležité im venovať dostatočnú pozornosť.

Nakoľko jedného dňa budú tieto, doposiaľ ešte stále malé chodidielka funkčnou základňou dospelého ľudského tela, rodičov často trápi myšlienka či robia všetko, čo majú v starostlivosti o ne a taktiež pri výbere obuvi správne, aby v budúcnosti plnohodnotne slúžili ich ratolestiam.

Detské chodidlá sa často opticky javia ako ploché, čo spôsobuje určitú dávku nepokoja pre každého rodiča.

V skorých štádiách vývoja dolných končatín je toto celkom normálny jav.  Široká plocha a tukový vankúš detského chodidla slúžia pri prvých krokoch Vášho dieťaťa stabilizačne. Ale iba dovtedy, kým sa svaly dolných končatín a trupu dostatočne spevnia, aby zaobstarali stabilitu a ladnosť pohybu samotné chodidlá.

V porovnaní s dospelým chodidlom má detská noha širšie predné chodidlo, päta je užšia a niektoré deti majú preložene nižšie palce (tzv. kučeravé palce).  Detské chodidlá sú mäkké a poddajné hlavne preto že detské chodidlo je v rannom veku tvorené zväčša chrupavkou. Až v období medzi 7-8 rokov sa v každom chodidle vyvinie 26 kostí.

Preto by sme deti nemali tlačiť do chodenia priskoro, aby sa neporušili tieto mäkké štruktúry. To by v neskoršom veku mohlo spôsobovať rôzne problémy. Bežne začínajú deti samostatne chodiť medzi 10-18 mesiacom veku života. Tu treba myslieť na to, že každé dieťa je iné a netreba deti porovnávať. Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom. Ak majú rodičia obavy, je vhodné konzultovať pediatra, ktorý im poradí a nasmeruje ich v prípade potreby na odborníka.

Bežné/Časté obavy rodičov malých detí

  • Postavenie chodidiel- členok vnútorne spadnutý
  • Vnútorná rotácia predného chodidla
  • Vonkajšia rotácia predného chodidla
  • Kolená do X alebo O
  • Chôdza po špičkách

Pri vyššie uvedených problémoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, nakoľko všetky vyššie uvedené prejavy chôdze môžu byť úplne normálne , ale môžu byť aj prejavom biomechanického problému. Pri biomechanických problémoch sa však deti sťažujú na bolesti, či už kľudové alebo v záťaži.

Výber vhodných topánočiek

Prvé topánky by nemali byť ťažké a tvrdé. V odľahčených topánkach sa bude deťom lepšie kráčať.

Mali by veľkostne sedieť tak aby v nich bolo dostatok miesta na rast chodidla, nie viac ako jedna konfekčná veľkosť. Nemôžu však byť veľmi voľné aby sa pri chôdzi nevyzúvali. Preto je vhodné, aby mali šnúrovanie, alebo pevný suchý zips, čo udrží členok pevne v zadnej časti topánky.

Výhodou je ak je topánočka kotníková, čím zabezpečí dieťaťu lepšiu stabilitu pri chôdzi. Jemne vystužená päta topánky udrží pätu dieťaťa v anatomicky vhodnom postavení a tak zabezpečí  plnohodnotnú funkciu svalov chodidla. Preto nie je vždy potrebná anatomická stielka na podporu pozdĺžnej klenby.

Podrážka by mala byť ohybná v prednej časti ( 1/3 z celkovej dĺžky podrážky) aby sa mohli voľne ohnúť palce pri zdvihnutí päty.  Zadné 2/3 podrážky by mali byť pevnejšie aby spolu s vystuženou pätou dopomohli stabilite a vhodnej funkcií svalov.

Detské chodidlo narastie z pravidla o dve veľkosti ročne, preto je vhodné kontrolovať veľkosť topánok každých 6-8 týždňov. Pri kúpe topánok by mal rodič (ideálne matka, nakoľko má tenšie prsty) voľne vopchať svoj ukazovák za pätu detského chodidla v nezašnurovanej topánke ( dieťa musí stáť, nie sedieť).

Niektoré deti majú chodidlá kratšie a bacuľatejšie, iné tenké a dlhé. Toto je ďalší faktor, na ktorý treba myslieť pri výbere detských topánok.

DETI (211)

DÁMY (152)

A čo dedenie topánok po staršom súrodencovi?

Topánky by sa nemali dediť po súrodencoch, pokiaľ sú viditeľne zošliapané podrážky, alebo ak už boli nosené dieťaťom, ktoré nosí ortopedické vložky. Je tu pravdepodobnosť  že kostra topánky bude deformitou pretlačená do strany a bude tlačiť do zlého postavenia ´´zdravé´´ chodidlo mladšieho súrodenca.

Populárne ´´barefoot´´ topánky

Tento typ obuvi bol primárne vyvinutý na zlepšenie a vytvorenie propriocepcie. Čiže na vnímanie signálov z podkladu do svalov a šliach chodidla, ktoré následne majú vplývať na spevnenie a zlepšenie funkcie. Vhodné proprioceptívne signály k nám prídu z mäkkých povrchov ako je tráva, nepravidelná/kamienková lúčna alebo lesná cesta, piesok. Chôdza po betóne a tvrdých povrchoch, po ktorých bežne chodí dnešný človek nevyšle do tela žiaden stimulačný signál, na základe ktorého by sval, alebo šľacha mali lepšie pracovať.  

O AUTOROVI
BSC (HONS) DENISA MERTL, MCHS.

V roku 2010 som ukončila štúdium Podiatrickej medicíny na University of East London v Anglicku. Počas štúdia som mala možnosť praxovať v rozličných štátnych nemocničných zariadeniach v Londýne. V King’s Collegge University Hospital som strávila niekoľko mesiacov na oddelení diabetického chodidla. Diabetickej nohe som sa následne venovala už profesionálne vo West Middlesex Univeristy Hospital, kde som bola súčasťou veľkého multidisciplinárneho tímu medicínskych odborníkov.

>>>ČÍTAŤ VIAC

Naspäť na zoznam

Pridaj komentár